Do Budapešti sme cestovali s Betkou na pozvanie Betkinej spolužiačky a priateľky Mirjam.Tam aj nazad sme cestovali vlakom, pretože je to výhodnejšie ako cesta autom. Maďari sú štedrejší k dôchodcom ako Slováci. Kým u nás dôchodcovia nad 70 rokov platia pri každej ceste symbolický poplatok, v Maďarsku už od 65 rokov cestujú úplne zadarmo. Dôchodcovia do 65 rokov veku na Slovensku si musia vybaviť cestovný preukaz s fotografiou a zaplatiť ročný poplatok na získanie 40 %nej zľavy na cenu cestovného lístka, v Maďarsku je to 20 % zľava bez ďalších poplatkov a preukazov. Tieto výhody platia v Maďarsku aj pre cudzincov.
Naša hostiteľka Mirjam s priateľom Yossim sú Židia. Obaja rozprávajú po slovensky Mirjam chodila s Betkou do slovenského gymnázia v Komárne a Yossi, ktorý sa narodil v Izraeli, mal rodičov pochádzajúcich zo Slovenska (z Nitry a Komárna). Bývajú v centre Pešti a po celý čas našej návštevy sa nám venovali.
Obrázky sú krajšie, keď sú zväšené. Zväčšia sa, keď na ne kliknete
Mirjam a Yossi
Bývajú v tomto dome, v rožnom byte na druhom poschodí (s balkónom okolo celého bytu)
Pretože pri doterajších návštevách Budapešti sú ponúkané síce zaujímavé, ale vždy rovnaké pamätihodnosti (Rybárska bašta, Parlament, Námestie hrdinov, Kráľovský palác, Vidám park,a ďalšie), chceli sme si pozrieť nejaké iné zaujímavosti. Mojím želaním o. i. bolo pozrieť si najväčšiu synagógu v Európe, ktorá sa nachádza práve tu v Budapešti. (Dodatočne som zistil, že najväčšou v Európe bola do roku 2006, pretože v tomto roku dokončili výstavbu ešte väčšej synagógy v Mníchve, pri príležitosti 68. výročia Krištáľovej noci).
V prvý deň našej návštevy po výdatnom kóšer obede sme cestovali 20 km na sever od Budapešti do pekného mestečka umení Szentendre. Malé námestia a krivolaké uličky sú plné trhovníkov ponúkajúcich všakovaké výrobky ľudovej zručnosti a turistov . Staré rozľahlé centrum mesta je netypickým mestom Maďarov. Mesto formovala aj dodnes tu žijúca početná menšina Srbov. Názvy ulíc sú dodnes vypísané cyrilikou.
V meste je 34 rôznych múzeí a galérií. My sme navštívili zaujímavé múzeum marcipánov.
To sú všetko výrobky z marcipánu - samozrejme okrem Betky a mňa ;-)). My sme tam za účelom porovnania veľkosti výrobkov.
Betka s Michaelom Jaksonom
S princeznou Dianou
Na jej vyhotovenie bolo použité 55 kg suroívín
Vyhotovená bola za 340 hodín
Obrovská torta a Betka
Recept na tortu
Po návrate po 18. hodine sme sa ešte poprechádzali po večernej Budapešti. Prešli sme sa Dunajským nábrežím, Ulicou Váci, ktorá je najobľúbenejším korzom centra Budapešti, prešli sme popri Bazilike sv Štefana, ktorá je najväčším budapeštianskym kostolom a plní zážitkov sme sa vrátili domov k naším hostiteľom. Betka s Mirikou si ešte dlho mali o čom rozprávať – o spolužiakoch, spoločných známych, o svojich rodinách.
Prechádzka dunajským nábrežím
Pohľad na Dunaj ...
... a na Prezidentský palác
Prichádzame na ulicu Váci
Prichádzame na ulicu Váci
Ulica Váci
Prichádzame k Bazilike sv Štefana
Bazilika z čelnej strany
Na druhý deň – v nedeľu Yossi odišiel do práce. Je spolumajiteľom malého pohostinstva HUMUS point , ktoré sa nachádza v tesnej blízkosti veľkej synagógy, do ktorej nám vybavil vstup.Mirika sa po celý deň venovala nám a bola nám dobrou sprievodkyňou po synagóge a múzeu. Oboznámila nás s obradnými predmetmi, so židovskými náboženskýmí zvykmi o ktorých som doteraz vedel len veľmi málo.
Zaujal ma Jom kipur, najväčší židovský sviatok, ktorý sa slávi 10.dňa mesiaca tišri (časť nášho septembra). Predchádza mu desať dní pokánia (Aseret jeme tešuva), ktoré sa začínajú sviatkom židovského Nového roka. Je to podobné ako spoveď kresťanov, ale povedal by som že dôslednejšie.. Jom kipur prináša odpustenie len za tie priestupky, ktoré sú medzi človekom a Bohom. Za previnenia, ktoré sú medzi človekom a človekom prinesie Jom kipur odpustenie len vtedy, keď sa človek najskôr zmieri so svojim bratom. Veriaci Židia počas týchto Desiatich dní, ktoré predchádzajú tento veľký sviatok, navštevujú tých, s ktorými mali nejaký spor a snažia sa nájsť zmierenie.
Blížime sa k synagóge (na snímke v strede)
Vchod do synagógy
Vonkajší múr ...
Múr detail
Pri vstupe muži dostali pokrývku hlavy
Interiér synagógy
Interiér 2
Po prehladke hlavnej svätyne sme si v záhrade synagógy pozreli ešte múzeum holokaustu a pamätníky umučeným.
Kovová vŕba.Každý lístok vŕby
je jedno meno zavraždeného Žida v druhej svetovej vojne
Detail vŕby
Do okienok umučených jednotlivcov, alebo celých rodín vkladajú kamienky tí návštevníci, ktorí si na nich spomínajú
Po prehliadke synagógy nás už Yossi očakával ...
... a zaviedol nás do svojho pohostinstva
Obed sme mali
Humus ako hlavné jedlo ...
... a dezert
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára